PRELOM

STRACH

Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže dušu i telo zahubiť v pekle! Vy máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda! Mt. 10,28-30. Prečo ste predesení a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? … Dotknite sa ma!

Lk. 24/38-39.

Obdobie komunizmu bolo pre rozmach pôsobenia strachu dokonalou živnou pôdou, napokon akoprivšetkých diktatúrach, ajtu sa poslušnosť vyžadovala zastrašovaním. Diabol je veľkým manipulátorom, a práve zastrašovanie používa ako nástroj získavania moci nad ľudským pokolením. Rád vzbudzuje v človeku beznádej, bezmocnosť, zúfalstvo a strach prinášajúci fyzické aj psychické utrpenie. Predstavitelia moci pôsobili na ľudí verejnými vykonštruovanými procesmi, aby si každý uvedomil, čo ho čaká, ak sa vzoprie. ŠTB (Štátna tajná bezpečnosť) pracovala s ľudským strachom veľmi aktívne: sledovaním, vyhrážaním, domovými prehliadkami, mučením. Toto všetko sa dialo sjediným cieľom, a to s cieľom upevnená moci Komunistickej strany.

50. roky a začiatok 60. rokov 20. storočia boli najdrastickejším obdobím komunistického režimu. Boli charakteristické perzekúciami takmer všetkých vrstiev spoločnosti a vykonštruovanými súdnymi procesmi. Na Slovensku bolo v tomto období protiprávne odsúdených viac ako 71 000 ľudí na súhrnne viac ako 85 000 rokov väzenia. Vcelom Československu bolo popravených za tzv. protištátne činy 250 ľudí, do 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia ŠTB pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, vo väzniciach a lágroch. Ďalších 400 000 ľudí ušlo alebo bolo vyhnaných z republiky. Mnohé obete režimu boli bez súdu väznené v pracovných táboroch, v pomocných technických práporoch (PTP), im a ich rodinným príslušníkom bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu.


Modlitba pokánia

Otče, odpusť nám a našim otcom, že sme sa báli človeka a nedôverovali Ti, že Ty si mocný nás vytrhnúť z moci nepriateľa. Odpusť nám a našim otcom zastrašovanie, vykonštruované súdne procesy, zasahovanie do súkromia, prenasledovanie, väznenie a smrť mnohých ľudí. Odpusť nám a našim otcom, že sme spôsobovali utrpenie jeden druhému, odpusť nám našu deštruktívnu kritiku. Prosím, pomôž nám jeden druhého sa nebáť, opäť si dôverovať, a navzájom sa povzbudzovať…

Zrieknutie sa klamstva a prehlásenie pravdy

Odmietame a zriekame sa klamstva: Ohrozuje nás triedny nepriateľ. A vyznávame: Nemusíme sa báť. Veď On sám povedal, že nám umožní, aby sme po vyslobodení z rúk nepriateľov slúžili Mu bez strachu vo svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky naše dni.” Lk. 1,74-75. Nezanechám ťa, ani neopustím. Preto smelo môžeme povedať: Pán mi pomáha, nebudem sa báť; čože mi urobí človek?” Hebr. 13,5-6. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v ponebeských oblastiach. Ef. 6,12.

Odmietame a zriekame sa klamstva: Musíme ľudí strážiť, sledovať a kontrolovať. Proti tomu vyznávame: Môžeme ľuďom dôverovať. Pán je Duch a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 2Kor. 3,17.

Odmietame a zriekame sa klamstva: Skry sa v dave! A vyznávame: Boh hovorí: Buď svetlom a svieť! Ani lampu nezažnú a nepostavia pod nádobu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Mt. 5,15-16.

Vďačnosť

Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si nám dal príklad, ako žiť na úzkej ceste života s Tebou. Ďakujeme Ti za ľudí viery, ktorí si čítali Sväté Písmo, počúvali a učili sa Božie Slovo, zotrvávali vspoločenstve a na modlitbách aj v tomto ťažkom čase. Ďakujeme, že v nebezpečenstvách od pohanov, od vlastnej rodiny, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi, v námahe a lopote, často bez spánku, o hlade a smäde, často v pôstoch, v chlade a v nahote (2.Kor. 11,23-27) vytrvali a verne Ťa nasledovali.

Ďakujeme, že hoci trpeli spolu s väzňami, s radosťou znášali keď ich obrali o majetok,

lebo vedeli, že majú lepší a trvalejší majetok (Žid. 10,34). Nepomýlilo ich ani väzenie za pravdu evanjelia, ani rozchvátanie majetku, ani utrpenie v medziľudských vzťahoch, neprestali v Teba dúfať, nepohoršili sa ani v údolí tieňov smrti. Ďakujeme, že zostali svetlom a soľou. Ďakujeme za verných rodičov, ktorí neprestali viesť svoje deti k živej viere napriek prísnemu pokarhaniu autorít, že tým robia svojim deťom zle. Ďakujeme, že napriek vyhrážkam, že ich deti nevezmú na preferovanú školu, predsa dúfali v Teba ako najvyššiu autoritu, akoToho, ktorý má posledné slovo.